Valentínska kliatba

Zajtra máme Valentín a ja ako niektorá cool väčšina žien ho nemám rada, lebo je to komerčný sviatok, čo k nám prišiel z Ameriky a kto by ho mal vlastne rád. Ak nás má niekto rád, tak by nám to mal povedať hociktorý deň a nečakať, kým mu to prikáže nejaká tradícia, no nieje to tak? Jasné, že je no i napriek tomu, že tak strašne sme proti tomuto sviatku čakáme každý rok, že si na nás niekto spomenie a nebude to len mama, ktorá pošle SMS, ahoj zlatko, tak krásneho Valentína, nezabudni, že ťa ľúbkam ... to je síce krásne, ale nieje to to čo čakáte. ja mám väčší problém, pred rokmi som hodila na seba kliatbu, ktorej dodnes neviem ako sa zbaviť a myslim, že jednoducho si budem musieť len počakť na princa, ktorý ma pobozká a všetká tá kliatba pominie. pamätám sa, keď mi bolo desať. môj spolužiak, ktorý bol oficiálne hyperaktívny a mal ešte iné špeciálne vlastnosti bol po uši domňa zaľúbený. na Valentína mi vyšil vlastnoručne na papier srdiečko a napísal mi tam, že ma miluje. ja som papier zobrala a pred jeho očami ho roztrhala, aby pochopil, že mi má dať pokoj. no čo? bolo mi desať a ten chlap ma mlátil veľkou hrubou knihou s nápisom veľký atlas húb po hlave, keby to bol aspoň atlas sveta a ja sa cítila ako na šialenej ceste okolo sveta, ale toto bolo ako otráviť sa muchotrávkami. týmto mlátením mi chcel dokázať jeho náklanosť, lebo chalani z triedy mu povedali, že babám ukážeš, že sa ti páčia ak im robíš napriek ... tým nemysleli zabiť spolužiačku atlasom, ale možno tak nadvihnúť sukňu, čo som ináč tak isto nenašla ako strašnú srandu. odvtedy mi už nijaký chalan nevyznal lásku na Valetnína. zakliala som samu na seba kliatbou nepremožiteľnou na základnej škole. neskôr na strednej som na valentínskej disko dostala moju prvú pusu od chalana čo sa mi páčil, ale to sa neráta, lebo už mal nejaké to promile v sebe a na druhý deň sa namňa ani nepozrel. v Brazílií sa Deň sv. Valetína neoslavuje. i napriek tomu, že McDonald je tu niečo ako kostol kam sa treba ísť vždy pomodliť, ak ste v meste kde sa táto stravovacia svätiňa nachádza, k hamburgeru a k američanom za niečo tak úžasné o čo sa so svetom podelili, Valentín najčervenejší, červenejší ako trenírky chalanov na telesnej, sem jednoducho ešte nedošiel. prečo? hmm lebo Brazílčania boli v tomto rýchlejší a už od nepamäti majú deň zaľúbených a to 12. 6. kedy sa to tu červená ako v komunistickej Číne. môj brazílsky frajer, na ktorého som už pomaly aj zabudla, ma len pred rokmi potvrdil, že som v tomto zakliata princezná a on nebol mojím princom, lebo na deň zaľúbených sa rozhodol hrať počítačové hry a na obed zobrať rodičov, aby mi dokázal, že sa mám ešte veľa čo učiť ako priateľka a aby som si zaslúžila oslavovať deň zaľúbených. neviem či ešte v ten deň, ale niektorý najbližší deň sme sa isto rozišli. neviem kedy moja kliadba pominie, no počkám si a vám dám jednu dobrú radu, ak dostanete Valentínku od niekoho kto sa vám nepáči, zoberte si ju, poďakujte a až na druhý deň povedzte, sorry, ale aj tak nič nebude. a nikdy, ale nikdy na hlas nepovedzte, že nemáte radi Valentína. oslávte ho po svojom. vytvorte si svoju tradíciu v tento deň. kino, ak nebeháte, tak práve tento deň si choďte zabehať. darujte krv. alebo hrajte mrtvého chrobáka a tvárte sa akože nič. no nebuďte proti. jeden deň príde niekto, od koho budete čakať, že vám na valentína, čo len dá valentínsku pusu a on vám povie, že si to nezaslúžite, alebo vám len jednoducho povie, že je proti takýmto komerciam. želám vám krasného Valentína. ja si na rozhodnutie o mojej kliatbe počkám až do júna. uvidíme, či bude pokračovať alebo nie. a pozrite si americký film sv. Valentín. ja ten film jednoducho milujeeeem !!!