Učí sa háčkovať... :)))
toto sú prvé výsledky môjho nového koníčka...
Čo robí slovenka, keď celá Brazília sambuje?
Učí sa háčkovať... :)))
toto sú prvé výsledky môjho nového koníčka...
Cesta do krajiny zazrakov
v hlavných úlohach:
Alica- moja veliká maličkosť
králik- slečna z realitky číslo jedna
kráľovná- slečna z realitky číslo dva
mačka- kamarátka Cema
klobúčnik- môj spolubývajúci
Všetko sa to začalo už dva mesiace dozadu, keď Alica začala hľadať svoj vytúžený Wonderland (krajina zázrakov). Nájsť svoje miesto na zemi nieje také jednoduché a chvíľu to trvá. A presne preto aj Alica potrebovala veľa trpezlivosti, kým sa dostala do svojho wonderlandu. Jedného januárového dňa stretla králika, ktorý pred ňou mával klúčami od tých správnych dverí. Na chvíľu dovolil Alici nazrieť dnu. Vzápätí nato však buchol dverami, miestnosť sa zakrútila, Alici sa zamotala hlava a stratila rovnováhu. Keď sa prebrala, dvere do wonderlandu tam už neboli. Len odkaz na stole: „nájdi kráľovnú, ona ti ukáže cestu“. Alica sa obhliadla a uvidela šípku s nápisom „kráľovstvo“. Vybrala sa teda smerom určeným. Vedela, že to nebude ľahká cesta, ale bola odhodlaná dostať sa do vytúženého cieľa.
V tomto momente začína cesta Alici do krajiny zázrakov. Čakalo ju niekoľko úloh, ktoré musela splniť, aby sa zázračné dvere zase raz otvorili. Na začiatok potrebovala nájsť dve zázračné osoby, ktoré jej mali vydať zázračné papiere, ktoré tak potom musela odovzdať kráľovnej, aby jej zase ona vydala kluče od wonderlandu. Alica nemala ani potuchy ako tieto osoby vyzerajú a ani kde by ich mala hľadať. Vybrala sa teda jedinou cestou, ktorú mala pred sebou a každého koho stretla sa opýtala, či nemajú zázračné papiere, ktoré potrebovala. Nikto však o ničom nevedel. Každý sa naňu pozeral ako na blázna. Nikto nič nevedel o zázračných papieroch. Niektorí vyzerali, že by aj vedeli, ale nechceli vedieť. Z niektorých ľudí išiel strach pri vyslovení slova kráľovná. Ako si tak Alica už týždeň vykračuje a hľadá odrazu sa pred ňou objaví mačka s velikánskym úsmevom. Pozrie naňu a hovorí: „možno ti viem pomôcť, možno poznám niekoho kto by ti tie papiere mohol dať. Moja panička má presne také papiere aké potrebuješ. Ak pekne poprosíš, donesiem ti ich.“ Alici bola mačka veľmi sympatická. Poprosila ju teda a mačka hneď nato zmyzla. Vrátila sa na druhý deň aj so záračnými papiermi pre Alicu. Jednu zázračnú osobu alebo teda stvorenie Alica našla. Ostávala jej teda ešte jedna. Netrvalo to však dlho a dva dni nato sa Alica dostala na miesto, ktoré už odniekiaľ poznala. Bola to lúka, uprostred stôl a na stole pripravená káva a koláče. Za vrchom stola sedel klobučník. Usmial sa na Alicu a hovorí: „Mám niečo, čo by ťa mohlo zaujímať. Povedz me, že mám nejaké tie zázračné listiny, ktoré by ti mohli pomôcť otvoriťznovu dvere do Wonderlandu.“ Alica si teda prisadla ku Klobučníkovi, dala si s nim kávu, ponúkla sa koláčmi a dohodla sa s klobučníkom na vydaní listín pre kráľovnú. Alica cela natešená si kráčala krajinou a v ruke si niesla kopec papierov, že by vo zbere surovín aj čo to zarobila. No teraz nešlo o peniaze, ale o kľúče, ktoré mali otvoriť dvere do jej nového sveta. Kráľovstvo našla rýchlo. Nasmeroval ju inštinkt. Keď prišla ku kráľovnej, tá sa naňu pozrela a začala sa smiať. „Je mi ľúto Alica. Budeš sa však musieť vrátiť na začiatok a vypýtať si ďalšie dokumenty. Toto sú všetko staré listiny. Ak chceš kľúče od wonderlandu, musíš nájsť nové dokumenty. Dávam ti ešte štyri dni. Ak to nestihneš, kľúče od wonderlandu dostane niekto iný.“ Alica ostala zarazená a prvé, čo je napadlo bolo, že nemá šancu. Trvalo týždeň, kým prišla do kráľostva od klobučníka. Ako má stihnuť vrátiť sa tam a naspäť. No nevzdala sa. Bola celkom v dobrej forme a tak sa rozbehla a bola odhodlaná utekať tam aj naspäť, aby jej wonderland nevyfúkol niekto iný. A tak utekala dňou aj nocou, dňou aj nocou, nič nejedla, nič nespala, len aby to stihla. Zabúchala na dvere klobúčnika, vypýtala si papiere, no ten jej povedal, že nemá a že musí poslať svojho asistenta, aby ich išiel vyzdvihnúť do ďalšieho mesta. Všetko to malo trvať dva až tri dni. Alica verila, že sa to stihne a rýchlo utekala k mačke pre chýbajúce papiere. Po ceste sa zastavila u klobúčnika no on ešte stále čakal asistentov návrat. „Utekaj do kráľovstva Alica, ja pošlem svojho asistenta za tebou a hádam to stihneme,“ utešoval ju klobučník. „Tu si v krajine omeškaných hodín, nikto a nič tu nikdy nieje načas. Určite aj kráľovná bude meškať.“ Alica teda spoliehala na klobučníkove slová a utekala do kráľovstva. Asistent tam samozrejme ešte nebol, ale kráľovná jej teda dala ešte jeden deň. Asistent to stihol no kráľovnej chýbali podpisy na papieroch a tak poslala Alicu zase naspäť. Alica sa už VEĽMI nahnevala (snažím sa nepoužívať v tomto príbehu neslušné slova, ktoré boli v reálnom živote použité) a poprosila kráľovnej posla, aby jej požičal koňa. Nakoniec to Alica stihla všetko načas. Všetky dokumenty, všetky podpisy a za odmenu jej boli vydané kľuče do Wonderlandu. Teraz si už sedí vo svojej krajine zázrakov a zdieľa s vami svoj príbeh ako to už robí desať mesiacov.
Milí mojí sčítaní čitatelia. Ako ste už asi pochopili, zase raz som sa presťahovala. Bol to boj s drakom, ktorý sa volá byrokracia a chodila som do realitky každý deň, aby mi za každým povedali, že mi ešte niečo chýba. Ak chcete prenajať byt v Brazíliií, potrebujete dvoch ručiteľov, čiže dvoch ľudí, čo majú na seba napísanú nejakú nehnuteľnosť. A to vôbec nieje jednoduché a hlavne tu ľudia majú strach z realitiek, boja sa ručiť, obávajú sa, že prídu o svoje domy. No koniec som našla dvoch dobrákov a teraz je to už namne. Pomaly zariaďujem a teším sa zo svojho malého bytíku, kde začínam v podstate zase raz odznova.
Držte palce... :)
Alica- moja veliká maličkosť
králik- slečna z realitky číslo jedna
kráľovná- slečna z realitky číslo dva
mačka- kamarátka Cema
klobúčnik- môj spolubývajúci
Všetko sa to začalo už dva mesiace dozadu, keď Alica začala hľadať svoj vytúžený Wonderland (krajina zázrakov). Nájsť svoje miesto na zemi nieje také jednoduché a chvíľu to trvá. A presne preto aj Alica potrebovala veľa trpezlivosti, kým sa dostala do svojho wonderlandu. Jedného januárového dňa stretla králika, ktorý pred ňou mával klúčami od tých správnych dverí. Na chvíľu dovolil Alici nazrieť dnu. Vzápätí nato však buchol dverami, miestnosť sa zakrútila, Alici sa zamotala hlava a stratila rovnováhu. Keď sa prebrala, dvere do wonderlandu tam už neboli. Len odkaz na stole: „nájdi kráľovnú, ona ti ukáže cestu“. Alica sa obhliadla a uvidela šípku s nápisom „kráľovstvo“. Vybrala sa teda smerom určeným. Vedela, že to nebude ľahká cesta, ale bola odhodlaná dostať sa do vytúženého cieľa.
V tomto momente začína cesta Alici do krajiny zázrakov. Čakalo ju niekoľko úloh, ktoré musela splniť, aby sa zázračné dvere zase raz otvorili. Na začiatok potrebovala nájsť dve zázračné osoby, ktoré jej mali vydať zázračné papiere, ktoré tak potom musela odovzdať kráľovnej, aby jej zase ona vydala kluče od wonderlandu. Alica nemala ani potuchy ako tieto osoby vyzerajú a ani kde by ich mala hľadať. Vybrala sa teda jedinou cestou, ktorú mala pred sebou a každého koho stretla sa opýtala, či nemajú zázračné papiere, ktoré potrebovala. Nikto však o ničom nevedel. Každý sa naňu pozeral ako na blázna. Nikto nič nevedel o zázračných papieroch. Niektorí vyzerali, že by aj vedeli, ale nechceli vedieť. Z niektorých ľudí išiel strach pri vyslovení slova kráľovná. Ako si tak Alica už týždeň vykračuje a hľadá odrazu sa pred ňou objaví mačka s velikánskym úsmevom. Pozrie naňu a hovorí: „možno ti viem pomôcť, možno poznám niekoho kto by ti tie papiere mohol dať. Moja panička má presne také papiere aké potrebuješ. Ak pekne poprosíš, donesiem ti ich.“ Alici bola mačka veľmi sympatická. Poprosila ju teda a mačka hneď nato zmyzla. Vrátila sa na druhý deň aj so záračnými papiermi pre Alicu. Jednu zázračnú osobu alebo teda stvorenie Alica našla. Ostávala jej teda ešte jedna. Netrvalo to však dlho a dva dni nato sa Alica dostala na miesto, ktoré už odniekiaľ poznala. Bola to lúka, uprostred stôl a na stole pripravená káva a koláče. Za vrchom stola sedel klobučník. Usmial sa na Alicu a hovorí: „Mám niečo, čo by ťa mohlo zaujímať. Povedz me, že mám nejaké tie zázračné listiny, ktoré by ti mohli pomôcť otvoriťznovu dvere do Wonderlandu.“ Alica si teda prisadla ku Klobučníkovi, dala si s nim kávu, ponúkla sa koláčmi a dohodla sa s klobučníkom na vydaní listín pre kráľovnú. Alica cela natešená si kráčala krajinou a v ruke si niesla kopec papierov, že by vo zbere surovín aj čo to zarobila. No teraz nešlo o peniaze, ale o kľúče, ktoré mali otvoriť dvere do jej nového sveta. Kráľovstvo našla rýchlo. Nasmeroval ju inštinkt. Keď prišla ku kráľovnej, tá sa naňu pozrela a začala sa smiať. „Je mi ľúto Alica. Budeš sa však musieť vrátiť na začiatok a vypýtať si ďalšie dokumenty. Toto sú všetko staré listiny. Ak chceš kľúče od wonderlandu, musíš nájsť nové dokumenty. Dávam ti ešte štyri dni. Ak to nestihneš, kľúče od wonderlandu dostane niekto iný.“ Alica ostala zarazená a prvé, čo je napadlo bolo, že nemá šancu. Trvalo týždeň, kým prišla do kráľostva od klobučníka. Ako má stihnuť vrátiť sa tam a naspäť. No nevzdala sa. Bola celkom v dobrej forme a tak sa rozbehla a bola odhodlaná utekať tam aj naspäť, aby jej wonderland nevyfúkol niekto iný. A tak utekala dňou aj nocou, dňou aj nocou, nič nejedla, nič nespala, len aby to stihla. Zabúchala na dvere klobúčnika, vypýtala si papiere, no ten jej povedal, že nemá a že musí poslať svojho asistenta, aby ich išiel vyzdvihnúť do ďalšieho mesta. Všetko to malo trvať dva až tri dni. Alica verila, že sa to stihne a rýchlo utekala k mačke pre chýbajúce papiere. Po ceste sa zastavila u klobúčnika no on ešte stále čakal asistentov návrat. „Utekaj do kráľovstva Alica, ja pošlem svojho asistenta za tebou a hádam to stihneme,“ utešoval ju klobučník. „Tu si v krajine omeškaných hodín, nikto a nič tu nikdy nieje načas. Určite aj kráľovná bude meškať.“ Alica teda spoliehala na klobučníkove slová a utekala do kráľovstva. Asistent tam samozrejme ešte nebol, ale kráľovná jej teda dala ešte jeden deň. Asistent to stihol no kráľovnej chýbali podpisy na papieroch a tak poslala Alicu zase naspäť. Alica sa už VEĽMI nahnevala (snažím sa nepoužívať v tomto príbehu neslušné slova, ktoré boli v reálnom živote použité) a poprosila kráľovnej posla, aby jej požičal koňa. Nakoniec to Alica stihla všetko načas. Všetky dokumenty, všetky podpisy a za odmenu jej boli vydané kľuče do Wonderlandu. Teraz si už sedí vo svojej krajine zázrakov a zdieľa s vami svoj príbeh ako to už robí desať mesiacov.
Milí mojí sčítaní čitatelia. Ako ste už asi pochopili, zase raz som sa presťahovala. Bol to boj s drakom, ktorý sa volá byrokracia a chodila som do realitky každý deň, aby mi za každým povedali, že mi ešte niečo chýba. Ak chcete prenajať byt v Brazíliií, potrebujete dvoch ručiteľov, čiže dvoch ľudí, čo majú na seba napísanú nejakú nehnuteľnosť. A to vôbec nieje jednoduché a hlavne tu ľudia majú strach z realitiek, boja sa ručiť, obávajú sa, že prídu o svoje domy. No koniec som našla dvoch dobrákov a teraz je to už namne. Pomaly zariaďujem a teším sa zo svojho malého bytíku, kde začínam v podstate zase raz odznova.
Držte palce... :)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)