Šťastný a veselý a úspešný a zdravý a neopakovateľný a najsamlepší a neviem ešte aký vám ja z celého srdca želám nový rok 2012. Predpovede hovoria, že tento rok bude koniec sveta a tak hurá poriadne si ho užiť. Vyberte všetky drobné z banky, dajte sa cestovať a plniť si svoje tajné sny. Ak sa veštba nenaplní, budete musieť začať zase šetriť, ale určite si poviete, že to stálo zato... :)Ja si aj tak myslím, že táto predpoveď vznikla, aby sa ľudia, v tejto uponáhľanej dobe, trošku zastavili a začali si život viacej užívať. Problém je len to, že ľudia na veštby neveria a začali sa ponáhľať ešte viacej, lebo však je kríza. Som toho názoru, že túto krízu naozaj vyrieši len koniec sveta. Lebo ak sa pozriem na správy, nemám pocit, že by niekto prichádzal z nejakým normálnym riešením. A však, pretože nie som človek kompetentný kritizovať snahy iných, túto tému na teraz uzatváram a prechádzam na niečo k čomu sa môžem slobodne vyjadrovať a to moje brazílske sviatky.
Ešte kým naozaj začali, som vám stihla napísať posledný zápis roku 2011. Hneď po tejto namáhavej práci som sa nahodila do gala a začala oslavovať narodenie Ježiša Krista ako najväčší pohan sveta. Moje oslavy sa niesli v duchu porušovaní siedmych hriechov. Sľubujem však, že som nič neukradla a ani som nikoho nezabila. Z mojích tochto ročných Vianoc, ďaleko od rodiny a známych sa stala trojdňová párty. Detaily som sa rozhodla neuvádzať. Boli to veselé Vianoce.
Po Vianociach každoročne prichádza Silvester a inak to nebolo ani tento rok, však že. Po dlhých víkendoch v Lavras, som si povedala, že nadišiel ten správny čas pocestovať. Chyba. Mohla som ešte chvíľu vydžať. Ale zase na druhej strane, aký by to bol Silvester, keby sa nestalo niečo čo vám ho bude doživotne pripomínať. V Brazílii máme práve leto, čo zároveň znamená obdobie ďažďov. V Lavras nám prší hádam každý deň už vyše mesiaca, ale my optimisti Slováci sme si povedali, že na pláži nebude a už vôbec nie na Silvestra, veď hádam by sa nám ho nikto nepokúšal pokaziť. Výprava zložená z troch slovákov a jedného brazílčana si zvolila miesto novoročných osláv v Parati, mesto v štáte Rio de Janiero, konkréne pláž s poetickým názvom „praia do sono“, čo znamená udriemaná pláž, alebo pláž driemot. Každý sme prišli v inom čase. Ja som dorazila posledná ráno o štvrtej a kým ja som túžila len po posteli, brazílčania vystúpili na stanici, vytiahli svoje hudobné nástroje a oslavy začali hneď tam na autobusovej stanici. Neviem či je potrebné rozpisovať všetky naše dni do detailov, ale priebeh našej cesty bol asi nasledovný. Prvý deň v Parati v meste, nejaké to foto, nejaké to jedlo. Večer pospať niekde do lesa k novému kámošovi, korému sme stanovali na dvore. Ráno pri presune na pláž sme boli uštipnutí tropickým komárom. Pokiaľ ostatní mali na nohách červené fľaky, moja noha sa premanila na nohu slona. Ale ešte som zvládla hodinovú túru na pláž v poho. Následky sa dostavili až večer. Moje chodidlo pomaly puchlo a puchlo až som nakoniec nerozoznala kde mám prsty. Prvé dni sa na nás mračilo, ale nepršalo. A tak sme si užili trochu pláže, trochu samby, kúpanie sa vo vodopáde a aj kúpenie sa v noci pri svite mesiaca. Pršať začalo v deň posledný roku 2011. Voda sa pomaličky presúvala do naších stanov a tešila sa z namáčania naších vecí.Večer sme strávili v bare pri Madone. Ako zázrakom na polnoc prestalo pršať. Vybehli sme na pláž, kde už praskala vatra, zatancovali sme si, pripili na polnoc, pozreli ohňostroj, trošku zatančili. Ráno bolo mokré a tak sme si povedali, že je vhodná chvíľa vrátiť sa do mesta. Tam sme trochu preschli a na druhý deň nadišiel čas cestovať domov. Cesta to bola dlhá, autobusy plné, ale zvládli sme to. Zase raz každý svojím smerom.
Domov som dorazila ráno o piatej a v byte ma už čakalo prekvapenie. Ešte pred odchodom som si byt vyriadila, aby som sa vrátila do čistého. Posledný deň som si navarila viacej, dala do mraziaka, lebo mi bolo jasné, že poceste sa mi nebude chcieť variť. Ako už viete môj spolubývajúci má tri mačky. Poprosil sestru, ktorá býva neďaleko nech k nám príde kým nie sme doma a dá im jesť. Ja neviem, čo tu jeho sestra robila, ale ráno keď som vošla do domu, prvé, čo ma napadlo bolo, že nás vykradli. V obyvačke chýbal konferenčný stolík, z mojej izby zmizol madrac a kuchyňa bola plná riadu. Jediná vec, ktorá bola kompletne čistá bola naša chladnička, nenechala mi ani ľad olizovať. Jedlo som viacej nenašla, ale ostatné veci sa našli. Tak napríklad konferečný stolík bol vo vnútri gauča. Náš gauč je zlomený a sedacia časť je len tak položená na zemi. Vynaliezavá sestra ho podložila stolíkom. Jej návrh neprešiel.
Ak sa takéto veci bežne stávajú aj vám, prosím dajte mi vedieť. Ja mám niekedy pocit, že žijem v nevydarenom americkom sitcome. Chýba mi už len aplauz v pozadí.
Tak zase raz niečo z mojích cestovateľských dobrodružstiev. Po tomto silvestri som prišla nato, že nabudúce idem do hotela, kde neprší a ak bude mať ešte aj bazén, spa a saunu, paráda. Človek sa vekom učí, čo je preneho najlepšie.
Dúfam, že ste na nový rok vykročili pravou nohou. Ja som vyšla von zadkom zo stanu. Uvidíme nakoľko je pravdivé: „Ako na nový rok, tak po celý rok.“ :)
