Ako sa ľudia menia a ako si nato zvykajú...

Ak máte 28 rokov očakáva sa od vás, že už máte v prvom rade dosť rozumu a viete čo robíte a v druhom rade, že viete čo chcete od svojho života. Podľa všetkých pravidiel sociálneho života, by ste už mali vedieť aj s kým to chcete robiť a ako. Ak vás pri poslednej vete napadli prasačiny, znamená to buď, že ešte nemáte dosť rozumu alebo, že myslíte len na jedno. Ja totižto hovorím o životnom partnerovi, s ktorým by ste sa mali usadiť, on bude sadiť strom, spolu postavíte dom a vy porodíte deti. Tieto veci sa od vás očakávajú do tridsiatky. Čo potom ešte neviem. Inštrukcie prídu spolu s vekom. Zatiaľ sa len snažím prejsť prvým levelom. No a netvrdím, že ním prejdem.

Mala som možnost isť na dva týždne do Venezuely a ja som povedala nie. Čítate dobre. Povedala som nie. Viete prečo? Preto, že som prvý krát nemyslela len na seba ale aj na niekoho iného. Dospievanie pichá pri srdci a mení moje cestovateľské plány. Upísala som sa diablovi a dnes už viem, že diabol nosí meno zdieľaný život. Najprv je všetko super a tešíte sa ako Faust z krásneho nového života a raz si uvedomíte čo ste podpísali. Nebojte sa neberiem to tak tragicky. K cestovaniu patrí spoznávanie nových kultúr a získavanie nových skúsenosti, no nie? A práve to sa teraz deje. Zažívam niečo nové, čo ešte nepoznám. Varím, upratujem, periem a teším sa na svoju polovičku kedy príde z práce. Nech vás to ani nenapadne!!! Nie som žiadna žienka domáca!! Som emancipovaná mladá žena, ktorá väčšinou pracuje doma a popri tom stíha aj domáce práce!

Asi tak skoro nikam nepocestujem, tak nebudete môcť čítať čo, to o nových miestach, ale aj v bežnom živote pracujúcich ľudí sa dejú zaujímavé veci, takže určite sa niečo pre vás nájde na čítanie. Škoda len, že tu nie ste a nevidíte ma usmievať sa. Umývam si zuby po každom jedle, aby som ten úsmev ničím nepokazila. A tak želám aj vám aspoň jeden správny a aj viacej dôvodov na úsmev.