O mojom najdlhsom vztahu...

Veľa krát sa ma ľudia pýtajú aká je Brazília. A ja naozaj neviem odpovedať. Tým, že je veľká skoro ako Európa, každý jej kút je iný. Niekde chýba organizácia, v inom kúte skôr pôsobia ako na vojne. No už som nato prišla ako opísať Brazíliu. Brazília je ako vzťah. Na začiatku ste všetkým očarený, všetko je tak krásne a farebné. Vy sa cítite ako v raji a nechce sa vám ani spať. Iba by ste tancovali, bavili sa a nasávali tú úžasnú energiu. Potom príde ťažké prebudenie a vy začínate spoznávať realitu a ako to naozaj je. Pomaly zisťujete, že veľa vecí nefunguje. Že na veľa ľudí a ani informácie sa nedá spoľahnúť. Tak napríklad zdravotníctvo. Tu neexistuje zdravotné poistenie. Možte si platiť niečo ako zdravotný plán. Platí sa mesačne podľa toho koľko máte rokov. Ak to prepočítam, tak na môj vek by som mesačne platila 130 eur. Niektorých doktorov máte zdarma, u iných máte nejakú tú zľavu tak isto ako aj pri hospitalizácií v nemocnici. U doktorov nieste uprednostňovaný, takže si na svoj termín počkáte niečo okolo mesiaca. Druhá možnosť je platiť plnú čiastku. Prijatie vás u doktora stojí minimálne 70 eur, pak to už ide vyššie. Testy krvy a podobne, za jeden test platíte niečo okolo 10 eur. Ak vás teda doktor pošle na vyšetrenie krvy a bude chcieť vidieť železo, biele, červené krvinky... už vám to dokopy robí 30. U zubára môžete úplne v kľude nechať tých 500 eur, bez srandy. No na záver je tu ošetrenie zadarmo. Každá časť mesta má svoju polikliniku. Ak chcete byť ošetrený musíte tam ísť, napríklad v mojej časti mesta o tej piatej ráno. Doktor začína o siedmej a ošetrí prvých desiatich. V chudobnejších častiach kde nikto určite nemá nato, aby si zaplatil súkromného doktora a všetci sú odkázaní na bezplatné zdravotníctvo, sa chodí na nočnú. Pacient si ide obsadiť svoje miesto už večer a čaká celú noc, aby bol možno ráno ošetrený. Ak sa niekoho spýtam ako to riešia, všetci mi vždy povedia: „Robím všetko preto, aby som nebol chorý.“ Aj to je istý druh poistenia sa. A tak ako aj vo vzťahu, máte dve možnosti. Jedna je zvyknúť si, naučiť sa isté veci rešpektovať a naučiť sa s tým žiť. Druhá možnosť je vykašľať sa nato, zbaliť kufre a hľadať na inom mieste. Premňa je život v Brazílií mojím nadlhším vzťahom. Ešte som sa nenaučila žiť so všetkým, ale určite som si už zvykla, tak uvidíme dokedy nám to ešte vydrží a či z toho raz bude aj svadba... :)