Kongres v Salvadore

Po dlhej dobe som zase raz vytiahla päty z môjho príbytku. Tentokrát trochu za oddychom, trochu pracovne. Už dávnejšie som si poslala článok na jeden medzinárodný kongres v Salvadore, tu v Brazilií a čuduj sa svete, bol schválený a ja som tak bola pozvaná ho ísť prezentovať. Našťastie nás bolo viacej z mojej štúdijnej skupiny, takže som necestovala sama. Väčšinu nám platila univerzita a tak si hovorím, no nekúp to .. !!! Vyrážali sme skoro ráno o piatej, ale brazílčanom je jedno kedy cestujú. Ako náhle sadnú do busu, musia spievať. Ja som zatvorila oči a tvárila sa, že spím. Nechcela som sa cítiť trápne, že neovládam texty. Radšej som bola za trápnu, že spím. Cesta bola dlhááááááááá a dorazili sme na koniec prvého dňa a na koniec poslednej prednášky. Len sme si zobrali dary, ukázali sa, že sme došli a išli sme hľadať niečo, kde sa dalo najesť a napiť. Na uvítanie sme dostali tašku s logom kongresu. V nej pero z recyklovaného materiálu a kondom, ktorý dúfam, nieje tiež recyklovaný. Aby ste nemysleli, že brazílčania normálne vítajú navštevníkov kongresov s kondómom, ale je veľmi dôležité vedieť o čom bol kongres. Názov je „Štúdie o rozlišností sexuality a pohlavia“. Preložila som to tak laicky, ale v podstate je to také väčšie stretnutie homosexuálov a ich kamarátov. V našej skupine sme mali len dvoch gayov, ale tam som sa na chlapov radšej ani nepozerala, lebo by som len ostala so slinov. Ak sa namňa nejaký chlap aj pozrel, tak si len určite obzeral moje oblečenie a ak to bol nejaký transexual, tak mi závidel aj tie moje prsia. Ale zistila som, že mám úspech u žien a keby aj ony mali úspech u mňa, tak sa už vraciam s priateľkou za ruku. Druhý deň otvorili dvaja trans, ktorí nám zatancovali na muzičku od Madony, oblečení ako mníšky. No mníšky, upresním, mali to čudo na hlave čo aj mníšky a ten biely golier, pod ktorým už nemali nič. Dole mali sukňu, ktorá bola v predu otvorená a mali čierne silonky. Na nohách mali topánky s 20 cm opätkom. Dvaja chlapi, ktorí boli chudší ako ja. To by ma ani tak nehnevalo, ale čo ma vážne naštvalo, že títo dvaja narúžovaní fešáci chodili na opätkoch s väčšou ľahkosťou a elegatnosťou ako ja. Ako by sa s opätkami na nohách narodili. Najprv som si povedala, že sa to naučím aj ja, nech nezaostávam, ale pak som si povedal, že im to nechám. Však ja mám prsia a oni nie, tak aspoň v niečom nech sú lepší. Čo sa týka prednášok a prezentácií, snažila som sa vyberať také, čo nemali veľmi dôležitý názov, lebo som im nerozumela. Samozrejme nie kvôli nedostatku vzdelania, ale kvôli portugalštine. Nerada to priznávam, ale keď hovorili veľmi rýchlo a veľmi múdro, používajúc termos tecnico, tak som to vzdávala a občas som si zdriemla. Doobedu boli povinné prednášky, poobede sa to delilo do malých skupín a mohli sme si vybrať prezentácie podľa vlastného gusta. A tak si tak listujem programom a tam prezentácia s názvom „Hovno a papier“, no kto by nebol zvedavý o čom bude reč. A neľutovala som. Reč bola o záchodoch. Presnejšie, či je potrebné deliť záchody na pánske a dámske, kedže v dnešnej dobe už máme medzi sebou viacej transexuálov než by sme predpokladali. Myslím to vážne, keď mi začali rozprávať o operáciach a ako to ide ľahko a ako si to v podstate iný človek nevšimne a pak keď som sa rozprávala s jedným chlapom, čo bol predtým žena, myslím, že už si nikdy viacej nebudem istá s kým sa bavím. No naspäť k mojej diskusnej skupine. Bolo nás pomenej a tak sme sa všetci dostali k slovu. Každý uviedol nejaký prípad na podloženie názoru a tak ma celkom zaujali prípady, záchodov na strednej škole pre homosexuálov, čo sme úplne zavrhli. Je to ako oddelený záchod pre fyzicky postihnutých. Tak tam padol návrh pre transexuálov. Najlepšia bola jedna kočka, ináč psychologička, ktorá rannú prednášku prerušila tým, že tam prišla hore bez, aby ukázala aké je nespravodlívé, že chlapi sa môžu ukazovať na verejnosti hore bez a ženy nie. Len tak mimo témy, mala úžasné tetovanie na chrbte, aj som jej to povedal, tak sa potešila. No táto mladá psychologička prišla s návrhom a aj príkladom, že záchody by mali byť rozdelené podľa toho načo tam idete. Na to uviedla príklad z mesta Curitiba tu v Brazílií, kde v suteréne reštaurácie je spoločné WC s niekoľkými pisoármi, normálnými kabínkami a potom s boxami s čiernym závesom. Prečo box s čiernym závesom? Na sex! Aby chtiví nezavadzali na záchodoch a netvorili sa tak rady. Už chápete ten kondom?? Posledný deň, bol môj deň, kedy nasledovala moja prezentácia a v mojej skupine som mala mladíka, ktorý robil rozbor filmu o dvoch homosexuáloch vychovávajúcich dieťa, ďalšieho mladíka, ktorý dodnes neviem o čom hovoril, bo hovoril veľmi múdro, ale názov jeho práce bola „Poznámky o ponížení“, hovoril niečo o pornografií a o ľuďoch s nejakým postihnutím. Posledná bola jedna mladá slečna čo hovorila o femisnistickom porne. A aby som nezabudla na moju prácu o Ghada Amer, egyptskej výtvarníčke, ktorá za námety svojích prác používa pornografické motívy nájdené na pornostránkach a podobne. Neskôr článok preložím, aby ste bližšie vedeli o čom je reč a pak ho sem zavesím. Ja som nebola nadmieru so sebou spokojná. Rozhodla som sa urobiť prezentáciu v portugalštine. Prvý plán bola angličtina, ale pak som zmenila názor. No kolegovci povedali, že to bolo zrozumiteľné a že som bola dobrá, no tak neverte im. Poviem vám pravdu, bavil ma tento kongres. Nikdy ma nenapadlo, že sa takouto témou niekedy budem zaoberať, ale začala som zase čítať Freuda a Foucalta, tentokrát s iným zámerom a páči sa mi to. Doba sa mení a s ňou aj vzťahy. Brazília je plná homosexuálov a ja tu mám veľa známych a je fajn sa pozrieť do ich života. Ako to je. Nemám v pláne meniť orientáciu, ale na záver sme sa zhodli na tom, že svet je gay a tak je fajn, keď mu človek rozumie. V sobotu sme mali voľno a tak som si spravila prehliadku majákom a prišla som nato, že v minulom živote som bola určite námorník a ktovie, či som neobjavila Brazíliu, lebo keď som vošla do majáka, cítila som sa tam ako doma. Ale to poznáte, moje pocity. Po prehliadke už len jeden plán a to pláž. Prišla som na pláž o desiatej a odišla o pol šiestej. Pohoda ako má byť a k tomu všetkému som tam ešte stretla aj jednu Slovenku a Češku, tak som si precvičila trochu slovenčinu. Výlet za mnou. Ďalší už o tri týždne. Smer Uruguaj …..... aaaaaaaaaaaaaaa sa tešíííííííííím. Teraz len za oddychom. Žiadna práca.